Dnes je 23.05.2019, meniny má Želmíra
Mesto Spišská Nová Ves

Švedlár

Zostavil: Marián Jančura, 2009.

História baníctva

V roku 1338 daroval kráľ Karol Róbert Gelnici a Smolníku tri obce, uvádzané pod spoločným menom Tres Swetler (tiež Swadler). Osady pravdepodobne založili nemeckí kolonisti po roku 1255, teda po povolaní novoosadlíkov uhorským kráľom Bélom IV, aj keď prvá zmienka o územi dnešného Švedlára pochádza už z roku 1243. Dediny vznikli na nive a terasovitej plošine zvlneného ľavého brehu rieky Hnilec, pričom medzi Švedlárom a Starou Vodou smerom na západ a Švedlárom a Mníškom nad Hnilcom na východ sa v hornatom zalesnenom teréne nachádzali ložiská železných a medených rúd. Aj keď nešlo o veľké žilné ložiská, ktorých telesá boli naviac výrazne deštruované tektonikou, význam tunajšieho baníctva hlavne v stredoveku bol značný.

O tom, že sa osady vyskytovali ako autonómne sídla ešte dlhšiu dobu, svedčia názvy z roku 1368 Swedlery a z roku 1425 ako Vyšný, Nižný a Stredný Švedlár. Vyšný Švedlár sa rozprestieral smerom k Medenej doline (Kopagrunde), Stredný Švedlár bol v mieste, ktoré sa dnes označuje miestnym názvom Trarum a patrila mu baňa nad Mlynským vrchom a Talaby. Nižný Švedlár, to sú dnešné časti Hrable, Papiereň a v jej blízkosti sa nachádzali bane v Štofovej doline a v údoli Bystrého potoka. Cez tieto banské osady vybudovali už v stredoveku dôležitú obchodnú cestu cez horský masív Bukovca - Buchwaldu (cez lokality, vtedy nazvané Panšpak, Palmberg a Hegen) do Markušoviec, po ktorých sa vozila meď zo Smolníka a Gelnice do obchodných centier v Levoči.

V roku 1465 sa Švedláre stávajú majetkom spišského hradného panstva a začínajú sa zjednocovať ako mestečko. Predtým prosperujúce baníctvo začína v 15., 16., no najmä v 17. storočí upadať, menšie okolité ložiská sú vyčerpané intenzívnou ťažbou v 14. storočí. Miestne obyvateľstvo sa začína živiť aj poľnohospodárstvom a remeselníctvom. Z roku 1587 je známy údaj o mlyne, ktorý kúpilo mesto od Imricha Fleischera. Stál pod lokalitou, dnes nazývanou Mlynským vrchom. V roku 1689 Čákiovci odovzdali Švedlár eráru zámenou za časť Gelnice. Opätovný vzostup medenorudného baníctva a hutníctva zaznamenávame v 18. storočí, keď v mestečku pracuje vysoká pec a sídli tu aj substitučný banský súd. Spomedzi remeselníckych cechov bol významný farbiarsky cech. V roku 1787 tu sídlilo 2691 ľudí v 350 domoch, v roku 1828 2469 obyvateľov v 343 domoch.

Stagnácia medenorudného baníctva v 19. storočí viedla k úpadku až zániku tunajších baní na medenú rudu. V rokoch 1880-1890 došlo k masovému vysťahovaniu obyvateľov mestečka. Aj v 20. storočí sa časť obyvateľov Švedlára živila baníctvom, aj keď za prácou dochádzala do okolitých baní, najmä do Smolníka. V obci bolo objavené povrchové ložisko technického kremeňa a Železorudné bane Spišská Nová Ves, závod Smolník tu vybudovali úpravňu na jeho rafináciu. Banská fabrička však bola neefektívna a technologicky nedotiahnutá a zanikla koncom 90. rokov 20. storočia.

Ložiská nerastov

 - Drobné žily Starovodsko-švedlárskeho rudného poľa

Pamiatky

- Rímsko-katolícky gotický kostol z 2. polovice 14. storočia, ktorého loď bola v polovici 17. storočia zbarokizovaná. V kostole sa nachádza vzácna bronzová krstiteľnica, dielo slávneho kovolejárskeho majstra Konráda.
- Evanjelický kostol, vybudovaný v rokoch 1784 – 1787 početnou protestanskou komunitou.
- Zachované pôvodné domy, z nich stojí za pozornosť starý Obecný dom, ktorý stál od najdávnejších čias v mieste dnešného obecného úradu. Bol často prebudovávaný, pretože sa menil účel jeho využitia. Na prízemí bol obecný hostinec - Vinný dom ( Weinhaus) a byt obecného zriadenca. V roku 1906 bol za notára Michala Langermana prebudovaný. Na poschodí bola zriadená notárska kancelária, archív a obecná sieň. Na prízemí v miestnostiach bývalého Vinného domu bola umiestnená obecná knižnica a potom i pošta.
- Krytý drevený most cez Hnilec, vybudovaný v druhej polovici 19. storočia.

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995.
Kropilák a kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, 1978.