Dnes je 21.07.2019, meniny má Daniel
Mesto Spišská Nová Ves

Stará Voda

Zostavil: Marián Jančura, 2009.

História baníctva

Leží juh od rieky Hnilec v horách Slovenského rudohoria na terasovej plošine v doline potoka Stará voda. Terasovitá plošina okolo obce je odlesnená, inde je smrekový les s prímesou buka. Obec sa spomína ako banská a hutnícka osada od 18. storočia. V roku 1787 ju spravovala banská komora, v tom čase mala 27 domov a 223 obyvateľov. Význam obce je spojený hlavne s erárnou hutou, v ktorej sa spracovávali rudy z početných spišských ložísk.  Počas krízy medeného baníctva sa hutnícka výroba premiestnila do Smolníckej Huty. Od roku 1865 však tu pracovala nová ruda na praženie sideritu, zamestnávajúca 32 robotníkov (z toho 17 detí). Po zániku v roku sa miestni obyvatelia zamestnávali v malej fabrike na klince, na píle, v závode na spracovanie zeleniny alebo pracovali v lesoch. Malá časť obyvateľstva sa venovala poľnohospodárstvu.

Ložiská nerastov

V zóne medzi Starou Vodou a Švedlárom sa nachádza viaqcero drobných sideritovo – chalkopyritových žíl, silne deštruovaných porudnou tektonikou. . Na západ od Starej vody to boli žily Zeleňák a Boromeus a žily v Kubovej doline, na východ žily Slnečný svit, Špiler, Tichovodská, Biela, Jozef, Starovodská, Ružencová, Jozef a Uršula.

Aj keď sa nám nedochovali záznamy o tunajšom stredovekom baníctve, o jeho existencii svedčia početné dobývky. Z prelomu storočí a na začiatku 20.storočia  poznáme v tomto priestore banské miery František, Jozef, Hajnal a Union. V rokoch 1937-1939 firma Montánia otvorila v priestore väčšie množstvo štôlní, ale nezačala intenzívnejšiu ťažbu

Pamiatky

- Starovodský viadukt má 4 otvory s kamennými klenbami, krajné polia svetlosti po 8 m, vnútorné jedno 8 m, druhé 12 m. Viadukt bol na konci vojny úplné zvalený, takže po odstránení trosiek muselo byť zriadené drevené provizórium s roštovými trámami na mohutných drevených pilieroch.
- Ruiny huty

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995.
Kropilák a kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, 1978.