Dnes je 25.03.2019, meniny má Marián
Mesto Spišská Nová Ves
 
   Vybrané odkazyBanícky spolok SpišHistória baníctva a hutníctva > Spišská Nová Ves a jej historické územie

Spišská Nová Ves a jej historické územie

Zostavil: Marián Jančura, 2008.

Historické banské územie zahŕňa oblasti Novoveskej Huty, horného Hnilčíka, Hnilca a Mlyniek.

História baníctva

Historická Nová Ves (Iglov) disponovala od začiatku svojej existencie rozsiahlym teritóriom, zahrňujúcim dnešné katastre Spišskej Novej Vsi, Mlyniek, Hnilca a časti Hnilčíka. Podľa chotárnej listiny z roku 1294 patrilo mestu územie o rozlohe, v dnešných plošných mierach vyčísliteľnej na 7 500 ha, siahajúce na juh po rieku Hnilec a hraničiace  s územím, patriacim panstvu Krásnej Hôrky (Bebekovcom, neskôr Andrassyovcom) a banskému mestu Dobšiná, na východe s územím panstva v Markušovciach (Vondrišel, Teplička), na severe s chotárom mesta Levoča a na západe s chotármi Iliašoviec a Smižian.

Mestu patrili banské lokality v okolí dnešnej Novoveskej Huty (Strážanský kopec-Leithaus, Hufnágel, Königseifen, Muráň), horný Hnilčík (Grétla, Štolvek, Gezwäng, Rinnergang, Glänzen, Roztoky-Stammberg-Borovniak, Zimná dolina, Schönhengstberg, Putnok), Mlynky (Viničiar, Havrania Dolina, Prostredný Hámor, Biele Vody, Palcmanská Maša, Rakovec), v masívoch kopcov Grajnár, Muráň, Veľká a Malá Knola, Čertova hlava a v okolí obce Hnilec (Babiná, Ellenbogen-Ferdinandtka). Toto územie nadobudlo osobitný štatút po roku 1412 po tom, čo uhorský kráľ Žigmund zálohoval poľskému kráľovi na Spiši 16 miest a 2 panstvá. Bola to enkláva územia, spravovaného úradníkmi poľského kráľa, ale baníctvo patrilo do právomoci uhorských inštitúcií a spravovalo sa podľa gelnického banského práva (banskú daň – urburu – odvádzali ťažiari do uhorskej pokladnice).
  
O existencii baníctva a hutníctva pred prvými písomnou zmienkami v novoveskom teritóriu usudzujeme na základe archeologických nálezov hlavne hutníckeho spracovania rúd medi a železa. Prvý písomný údaj sa nachádza v najstaršej chotárnej listine z roku 1295. Komisia určená na vytýčenie chotára mesta v hustom lese v Roztokách objavila staré, zavalené bane, o ktorých nemal nikto z prítomných ani tušenia, kedy vznikli a kto v nich dobýval. O extrapolácii baníctva do starších čias svedčia aj písomné pramene z roku 1412. Uvádzajú existenciu starých pustých baní na hore Grétla a pod ňou v údolí Železného potoka v podobe tavných pecí na spracovanie medi a železa. Popisujú tiež „praveké“ hromady škváry (vysokopecnej trosky), pričom niektoré z týchto odvalov dokonca slúžili priamo ako chotárne míľniky. Pre zostavovateľov listín neznáme stopy po baníctve môžu pochádzať z čias pred vpádom Tatárov, ale môžu byť aj staršieho dáta.
    
Rozvoj baníctva v potatárskej dobe súvisí hlavne s udelením výsadného postaveniu mestu Nová Ves v roku 1271 uhorským kráľom Štefanom V. Baníkmi vydobytá ruda bola zväčša na mieste spracovaná hutníckou technológiou. Rudné ložiská sa nachádzali v srdci hustých lesov, poskytujúcich drevo na výrobu uhlia – základného redukčného činidla hutníckej technológie. Novoveské baníctvo malo počas stáročného vývoja niekoľko období rozkvetu a prosperity a niekoľko období kríz a úpadku. Prvým obdobím rozmachu  bolo 14.storočie. V novoveskom chotári zohrávali najdôležitejšiu úlohu bane na Grétli, na Gezwängu, v Roztokách, na vrchu Stangenberg, ale aj na Knoli, Grajnári, v Havranej doline, v Novoveskej Hute a v Hnilci.
   
Pohnuté udalosti v 15., 16. a 17.storočí, poznačené vojnovými konfliktmi, nájazdmi cudzích vojsk, reformačnými pohybmi a hrozbou tureckej anexie mali negatívny vplyv na spišské baníctvo. Oživenie prinieslo pokojnejšie 18.storočie, v ktorom erár – teda štát ako vlastníka nerastného bohatstva - zaviedol povinný výkup (zamieňanie) medených rúd v erárnych hutách.  V rokoch 1764 – 1769 zamieňalo na Spiši medené rudy 181 baní, v roku 1798 ešte 100 baní. Posledné vzopätie sa spišského baníctva medených rúd sa spája aj so vznikom združenia banských ťažiarov v roku 1748, nazvaným „Oberungarische Waldürgerschaft“ (Hornouhorské banské meštiactvo). Združenie vzniklo z potreby brániť vlastné záujmy na trhoch s kovmi, keď sa výstavbou vlastnej huty (Štefánska Huta pri Kluknave), kúpou Rolovej huty a prenájmom súkromných hút (napríklad bane a huty Ján v Novoveskej Hute) pokúsilo rozbiť štátny monopol v tejto oblasti. Napriek týmto čiastkovým úspechom neustále klesala výška ťažby medených rúd a rovnako klesala aj cena medi na európskych trhoch, čo viedlo k zániku temer všetkých medenorudných baní mesta ku koncu 19.storočia.

V druhej polovici 19.storočia a v prvej tretine 20. storočia však novoveskom chotári rozkvitala ťažba železných rúd na Roztokách a v Mlynkách veľkými banskými nadnárodnými spoločnosťami.

Po druhej svetovej vojne v meste Spišská Nová Ves sídlili Železorudné bane, n.p. (neskôr š.p.) Spišská Nová Ves, ale aj Geologický prieskum, Uranový prieskum a Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky ťažiace sadrovec a anhydrit. Bolo to obdobie rozkvetu baníctva, pričom stratové dobývanie železných a medených rúd dotoval štát. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 a ukončení dotovania dobývania rúd železa a medi baníctvo zaniklo (poslednou baňou na žile Gezwäng). Naďalej sa dobýva ložisko anhydritu a sadrovca v Novoveskej Hute.


Ložiská nerastov

V hraniciach historického chotára mesta Spišská Nová Ves sa vyskytujú početné žilné ložiská komplexných železných a medených rúd, prípadne len medených rúd a ložisko železných rúd metasomatického pôvodu. Grupujú sa do nasledujúcich rudných polí: grételsko – roztockého, mlyneckého, novovesko-hutnianského a hnileckého.

V grételsko-roztockom rudnom poli patrili medzi najvýznamnejšie bane na grétli, dobývajúce Piatu grételskú žilu a jej odžilky (Prvá, Druhá, Tretia a Štvrtá grételská žila, Nová žila, žila Zenóbia, Alžbeta), bane na Štolveku (žila Venuša), v Zimnej doline (žila Kaluža, Zimná a Záboj), bane na Gezwängu (bohatá medenonosná žila Gezwäng, potom Matheus, Jupiter a Weiser), početné bane na Glänzene a Hlinisku (Stangenbergu – žily Rinner, Glänzen) a bane v Roztockom údolí (dobývané žily Široká, Hrubá, Róbert, Veľká odžilka, Lujza).

V okolí Mlyniek sa z dolín bočných prítokov Hnilca – v Bielycg Vodách, Havranej doline a Knolskej doline dobývali žily Filip, Cecília, Dano, Železiar, Johana, Antónia, Adónia, Vojtech a žily  v masíve kopca Viničiar – Gita, Amália, Samuel, Michal-Jozef a Ida. Menšie žily sa nachádzali pri Bielych Vodách. Osobitným typom železorudným ložiskom bola veľká nepravidelná šošovka metasomatického sideritu Zuzana.

V širšom okolí Novoveskej Huty to boli viaceré bane od Haniskovej po východný okraj dnešnej osady na medenorudných žilách, ktoré pre absenciu historických pomenovaní nazvali novodobí geológovia žilami H-1 až H-10. Najznámejšími boli bane Peter-Pavol, Dolovajka a Ján. V novodobej histórii boli overené ložiskové telesá uranitu a molabdenitu. Vo východnom okraji Novovekej Huty je dobývané ložiska sadrovca a anhydritu.

V okolí Hnilca na spišskej (ľavobrežnej) strane rieky Hnilec. Žilné ložiská sa nachádzajú v kopci Babiná a v oblasti Ferdinandtka – Ellensbogen, kde už prechádzajú do rudných výskytov na juh od roztockých ložísk. Najvýznamnejšími žilami boli: žila Ferdinand, Kornel, Kosmas, Koceľ, Nadložná Ferdinand.

Pamiatky

- Centrum mesta Spišská Nová Ves bolo v roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu
- Gotický rímskokatolický kostol postavený v 14.storočí, v roku 1395 pristavaná gotická kaplnka sv.Michala, neogotická veža s výškou 87 m  najvyššia na Slovensku, pozoruhodný južný gotický portál vchodu s kamenným reliéfom Korunovania Márie
- V interiéri kostola plastiky Majstra Pavla z Levoče – súsošie Ukrižovania, gotická strieborná monštrancia vysoká 117 cm zo začiatku 16.storočia, krstiteľnica odlievaná v dielni miestneho kovojejára Majstra Konráda, renesančná fresková výzdoba zo začiatku 16.storočia, tabuľový obraz Umučenie Krista a bolestnej pani Márie z obdobia okolo roku 1 500,
- Renesančné domy na námestí, sídla bohatých mešťanov a banských ťažiarov
- Tzv. provinčný dom, pôvodná budova spišsko-novoveskej radnice z 15.storočia, od roku 1777 sídlo Provincie 16 spišských miest , dnes sídlo Múzea
- Klasicistická budova dnešnej radnice z rokov 1777-1779
- Secesná budova Reduty – divadlo a veľká sála s bohatou štukovou výzdobou, postavená v rokoch 1900 - 1905

Prezentácia muzeálnych expozícii

Baníctvo Spišskej Novej Vsi je súčasťou expozície múzea v Spišskej Novej Ves.
 
Technické pamiatky

Novoveská Huta:

- Areál bývalej bane a huty Ján (Johannis),
- „Vyšný jarek“ – vodný náhon od Rybníkov z potoka Holubnica ku areálu bývalej bane Ján,
- Halda a výtok vôd bane Dolovajka,
- Štôlňa č.35 v bývalom banskom poli Petri-Pauli a Alois

Hnilčík:
- Areál obytných a správnych budov banského závodu v Roztokách
- Budova správy závodu s klopačkou (dnes penzión) v Roztokách
- Relikt banskej železnice Markušovce – Roztoky (teleso trate, zbytky mostnej konštrukcie nad železným potokom)
- Areál bane Gezwäng a Jozefky (štôlňa Gezwäng, štôlňa Alžbeta, viaceré štôlne vo svahu nad Gezwängom)
- Staré povrchové dobývky (pingy) na kopci Borovniak, areál banských štôlní v Roztokách
- Zájazdový hostinec v časti Furmanec

Mlynky:
- Malá vodná elektráreň Mlynky-Rakovec so zachovalou technikou zo začiatku 20.storočia
- Železobetónová konštrukcia veže šachty Leopold
- Areál bane Alexander, šachty Leopold, správy baní a prevádzkových objektov
- Banícka zvonička
- Murovaný portál ústia Dolnej štôlne Filip
- Baňa Hilda
- Relikt úpravne medených rúd
- Relikt stožiarov lanovky
- Železná liatinová tabuľa firmy Sigmund-Rieser v zaniknutej baníckej a hutníckej osady Stupy
- Areál typických baníckych domčekov z rokov 1912-1922 v centre osady Rakovec
- Bývalé banské kolónie

Hnilec:
- Kúria („kaštieľ“) – bývalé sídlo správcu huty Juraj (19.storočie)
- Kolónia služobných bytov zamestnancov bývalej huty Juraj
- Dom správcu baní a huty Juraj
- Relikt dymového kanála huty Juraj
- Vodný náhon huty Juraj riešený štôlňou

Zaujímavosti

- Používanie skvapalneného vzduchu ako výbušniny v baniach v Roztokoch počas rokov 1.svetovej vojny

Zdroje

Chalupecký, I.: Spišská Nová Ves a okolie. Východdoslov.vydavateľstvo Košice, 1971
Jančura, M.: Hnilčík, sprievodca miestopisom a ľudskými osudmi. Vyd. Obec Hnilčík, 2006
Munnich, A.: Igló város története. Spišská Nová Ves, 1896
Petrík, J.: Novoveská Huta. Polygrafia, vyd.Mgr.Macko, 2005
Šmelko, Ľ.: Mlynky 

Fotogaléria:

Štôlňa pre vodný náhon pre hutu Juraj. Foto: Peter Kling.
Podzemný dymový kanál, huta Juraj. Foto: Peter Kling.
Zavalené ústie štôlne Erbst. Foto: Peter Baláž
Portál ústia štôlne Filip, Mlynky. Foto: Peter Baláž
Zvyšky murovaného portálu ústia štôlne František. Foto: Peter Baláž
Železobetónová konštrukcia ťažnej veže šachty Leopold je pamätníkom novodobej histórie ťažby medených rúd v Mlynkoch. Veža bola v prevádzke od roku 1914 (začiatok prác na hĺbení šachty) až do roku 1966. Foto: Peter Baláž
Zavalené ústie štôlne Primi so zachyteným výtokom banskej vody. Foto: Peter Baláž
Zavalené ústie štôlne Zuzana. Foto: Peter Baláž
Výtok banských vôd z banského poľa Dolevajka. Foto: Peter Kling.
Vyústenie dedičnej odvodňovacej štôlne zo šachty Johanni. Foto: Peter Baláž.
Halda jamy č.3 ložiska uránu a medi. Foto: Peter Baláž.
Ústie štôlne 35 v banskom poli Petri Pauli. Foto: Peter Baláž.
Vstupný úsek štôlne 35. Foto: Peter Kling.
Ústie štôlne Mária, ložisko sadrovca Novoveská Huta. Foto: Peter Kling.
Areál závodu pred ústím štôlne Mária. Foto: Peter Kling