dnes je 21.09.2014, meniny má Matúš
 
   Spišská Nová Ves > Osobnosti a ocenenia mesta

Osobnosti a ocenenia mesta

Ján Bokai

(narodil sa 27. 5. 1822, zomrel 20. 10. 1884 v Budapešti), absolvent evanjelického gymnázia v Spišskej Novej Vsi, lekár - pediater, univerzitný profesor a odborný publicista.

Ján Brišák

(nar. 27. 2. 1904 v Rabči) bol od roku 1929 do roku 1943 profesorom náboženstva na učiteľskom ústave a gymnáziu. Neskôr sa stal aj predsedom MO MS v Spišskej Novej Vsi a jeho zásluhou bol v našom meste zriadený prvý Matičný dom na Slovensku (dnešné Múzeum Spiša).

Oscar Ember

(narodil sa 1892, zomrel 1952 v New Yorku, USA), maliar - portrétista. Študoval v Budapešti, maliar v Berlíne, Švajčiarsku (1935), neskôr v Prahe. Po okupácii Čiech emigroval do USA, v roku 1944 získal americké občianstvo. Portrétoval osobnosti verejného života a umeleckého života, autor krajiniek, zátiší, aktov. Obrazy Zvestovanie a Lastovička vystavoval v roku 1924 v Salóne Spolku nezávislých umelcov v Paríži. V roku 1954 bola predstavená jeho tvorba na výstave v New Yorku.

Gejza Emericzi 

(narodil sa 19. 11. 1838 v Ľubici, zomrel 1. 11. 1857), prvý riaditeľ Učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi, významný organizátor spolkového života a sociálnej starostlivosti, funkcionár Spišského učiteľského spolku, založil v meste útulok pre chudobné deti. Písal metodické príručky, odborné články, autor diela o reforme gymnázia. Jeho knižnica s 1000 zv. sa stala súčasťou knižnice evanjelického gymnázia v Spišskej Novej Vsi.

Jozef Hanula 

(nar. 6. 4. 1863 v Troch Sliačoch - zomrel 22. 8. 1944 v Spišskej Novej Vsi), významný maliar, uvedomelý národovec, ktorý svoj životný osud vedome spojil so životom slovenského ľudu. V Spišskej Novej Vsi sa usadil v roku 1919 a tu si postavil dom s ateliérom. Patrí k zakladateľským postavám slovenskej figurálnej realistickej maľby na prelome 19. a 20. storočia.

Vojtech (Béla ) Hajts

(narodil sa 11. 1. 1872, zomrel 11. 9. 1926 v Spišskej Novej Vsi), pedagóg, zakladateľ observatória v Spišskej Novej Vsi. Absolvent gymnázia a učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi, vychovávateľ v rodine hlavného spišského župana grófa Júliusa Čákiho. Študoval prírodné vedy na univerzite v Budapešti, pôsobil v Spišskej Novej Vsi ako učiteľ meštianskej školy, absolvoval kurz elektrotechniky a kurz teoretickej chémie, krátko učil prírodovedné predmety v Kežmarku. Zakladateľ turistiky na Spiši, tvorca názvu Slovenský raj, od roku 1917 predseda spišskonovoveskej sekcie spolku Karpathenverein, člen jeho ústredného, múzejného, organizačného a redakčného výboru, člen Spišského učiteľského spolku, speváckeho a čitateľského spolku v meste, dozorného výboru miestneho Spotrebného družstva. Zaslúžil sa o sprístupnenie jaskýň a roklín, Prielomu Hornádu v Slovenskom raji, zberateľ turistickej literatúry, máp a fotografií. S bratom Ľudovítom založili v roku 1904 v Spišskej Novej Vsi súkromné observatórium, v roku 1910 pozorovali Halleyovu kométu.

Arpád Hönsch 

(narodil sa 28. 11. 1865, zomrel  20. 6. 1922), riaditeľ Rimomuránskej spoločnosti .

Teodor Daniel Jozef Jóny

(narodil sa  17. 3. 1817, zomrel 3. 4. 1883 v Miškolci, pochovaný v Kežmarku), právnik. Absolvoval gymnázium v Spišskej Novej Vsi, evanjelické lýceum v  Kežmarku, štúdia práva v Budapešti. Dedič rodinného majetku (napr. kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch), podporovateľ kežmarského lýcea, ktorému testamentárne venoval okolo 250 000 zlatých spolu s 15 000 zv. knižnicou.

Juraj Kapralčík

(nar. 24. 4. 1880 v Spišskej Novej Vsi, zomrel 11. 6. 1964 v Spišskej Novej Vsi, od roku 1909 sa menoval Kalmár, pseudonym Ďuro Pokuta) napísal 5 básnických zbierok – Spišské klapancie. Cenný je jeho ľudový obraz doby, vystihnutý humorom ladenými veršami s humánnym a sociálnokritickým videním.

Rudolf Kárpáthy

(pôvodne Langsfeld, nar. 1. 11. 1857 v Spišskej Novej Vsi, zomrel 17. 6. 1917 v Budapešti) – akademický maliar, tvorca žánrových výjavov. Dlhší čas pracoval v Paríži.

Michal Klein

(nar. 21. 9. 1805 v Spišskej Novej Vsi, zomrel 9. 4. 1877 v Komárne) – lekár a po niekoľkoročnej lekárskej praxi v rodnom dome stal sa organizátorom  zdravotníctva v Komárňanskej stolici. Venoval sa boju proti cholere, brušnému týfu a besnote.

Šimon Klein

(nar. 23. 12. 1868 v Habovke), študoval v Spišskej Novej Vsi, kde potom pracoval aj ako lekár – vedec a osvetár a tu vydal aj svoju knihu o influenze a otravách. Istý čas bol aj asistentom anatomického ústavu Lekárskej fakulty v Budapešti.

Krištof Klesch

tiež Kletsch (narodil sa  16. 10. 1632, zomrel 20. 2. 1706 v Erfurte, SRN), evanjelický duchovný, básnik. Pôsobil ako diakon vo Veľkej, neskôr ako evanjelický kňaz v Matejovciach (1656 - 1661) a v Spišskej Sobote (1661 - 1674). Získal titul magister filozofie na univerzite v Jene, je autorom náboženských barokových polemík a dišput, písal básne.

Anton Kovalík

(nar. 2. 6. 1901 v Námestove), profesor dejepisu a zemepisu a v rokoch 1938 - 1945 bol riaditeľom učiteľskej akadémie v Spišskej Novej Vsi. Napísal učebnice dejepisu a zemepisu pre stredné školy. Na jar roku 1945 ho orgány NKVD násilne odvliekli do Sovietskeho zväzu, kde aj zomrel v r. 1946.

Imrich Kövi 

(vlastným menom Ján Steiner, narodil sa 29. 1. 1839 v Kežmarku, zomrel 3. 8. 1917), pedagóg, priekopník slovenskej speleológie a turistiky. Po absolvovaní maturitnej skúšky v Kežmarku, študoval teológiu v Budapešti, filozofiu a prírodné vedy v Göttingene. V roku 1862 bol pozvaný za riadneho profesora evanjelického gymnázia v Spišskej Novej Vsi. Učil aritmetiku, zemepis, chémiu, nemecký jazyk, deskriptívnu geometriu a a od roku 1871 pôsobí zároveň ako učiteľ kreslenia na miestnom učiteľskom ústave. Písal články, príručky a učebnice pre samoukov, učiteľov, vychovávateľov, rodičov a žiakov, napr. Smernice k cvičeniam z chémie pre študentov vysokej školy technickej a hlavne pre farmaceutov (Budapešť, 1855), Deskriptívna geometria, Návod na kreslenie prírody, Kreslenie na základnej škole (Spišská Nová Ves, 1877). Vďaka Spišskému učiteľskému spolku vyšla v roku 1880 vo Weimare  jeho mapa Spišskej župy. V 90-tych rokoch vyšla v Spišskej Novej Vsi jeho zbierka príkladov a riešení z matematiky určená žiakom vyšších tried strednej školy. Pozornosť venoval aj spišskému nemeckému dialektu, napísal jeho slovník, zozbieral a zostavil zbierku básni a poviedok spišských autorov, ktorá vyšla v roku 1912 v Kežmarku. Nemalou mierou sa pričinil o objavovanie zákutí Slovenského raja a Vysokých Tatier.

Barbara Krafftová

(nar. 1. 4. 1764 v Spišskej Novej Vsi, zomrela 28. 9. 1825 v Bandbergu – SRN) - maliarka, všeobecné vzdelanie získala v rodisku a tu aj istý čas tvorila. Namaľovala niekoľko sto obrazov, ktoré sú po európskych galériách.

Ladislav Krupicer

(narodil sa  26. 12. 1917), pedagóg, amatérsky výtvarník - sochár, absolvent učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi, pôsobil na SPŠ drevárskej, vytvoril bustu Jozefa Hanulu.

Samuel Lányi 

(narodil sa 15. 4. 1792, zomrel 9. 3. 1860 v Modrom Kameni), zememeračský inžinier, maliar. Pôsobil pri mapovaní Dunaja od Devína po Nový Sad, viedol merania Tisy, autor rkp. máp a hlásení, známy je jeho Autoportrét s jakobínskou čiapkou z roku 1840.

Martin Liedemann 

(narodil sa  6. 11. 1767, zomrel 14. 4. 1837 v Tirgu Mures), doktor filozofie, evanjelický farár, rektor levočského lýcea, zať známeho spišského lekárnika Tobiáša Maukscha. Študoval na gymnáziu v Levoči a lýceu v Bratislave, teológiu v Jene a filozofiu v Göttingene. Vyše dvadsať rokov pôsobil ako profesor a rektor levočského gymnázia (1793-1815), rozšíril ho na úroveň lýcea. Prednášal cirkevné dejiny, politické vedy, štatistiku, uhorské právo a estetiku. Žiadal zaviesť Pestalozziho metódy na ľudových školách, podporoval zriadenie škôl pre výchovu remeselníkov, obchodníkov a roľníkov, v roku 1803 založil v Levoči výchovný ústav pre šľachtické deti. Bol členom učených spoločností v Jene. Písal filozofické práce a príležitostné kázne, napr. Literärischer Nachlass: drei Predigten (Levoča 1815).

Jozef Lippich

lekár, ktorý bol od roku 1775 hlavným lekárom Provincie 16 spišských miest. Otec Františka Viliama, nar. 13. 6. 1799 v Spišskej Novej Vsi, ktorý bol tiež lekárom a univerzitným profesorom. Jeho sestra Terézia (nar. 14. 11. 1800 v Spišskej Novej Vsi  bola maliarkou.

Ján Malleter

(nar. 15. 8. 1691 v Spišskej Novej Vsi, zomrel 7. 3. 1755) – lekár, ktorý bol od roku 1718 osobným lekárom spišského starostu Teodora Lubomirského v Spišskej Novej Vsi, mestský a stoličný lekár. V Leidene sa zaujímal o prírodné vedy, poverili ho zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I., ktorú inštaloval. Spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice.

Ján Mariáši - Mariássy 

(narodil sa  23. 7. 1822, zomrel 24. 1. 1905 v Budapešti), absolvent evanjelického gymnázia v Spišskej Novej Vsi a filozofie v Egri. Príslušník kráľovskej gardy vo Viedni, v revolúcii 1848 - 49 dôstojník revolučnej armády, väznený v Olomouci. Žil pod dozorom v Markušovciach. Od začiatku 60-tych rokov sa zúčastňoval na verejnom a politickom živote, poslanec na uhorskom sneme za mesto Spišská Nová Ves, povýšený do barónskeho stavu.

Ján Móry

(1892 - 1978) - hudobný skladateľ zložil vyše 200 opusov a upravoval ľudové piesne. Po znárodnení bol riaditeľom Hudobnej školy v Spišskej Novej Vsi. Je pochovaný v Bratislave.

František Neubauer 

(narodil sa 3. 12. 1814 v Třemešné - Pavlíkove, ČR, zomrel  18. 7. 1887), banský inžinier, právnik. Pôsobil v rokoch 1867 - 1887 v Spišskej Novej Vsi vo funkcii banského kapitána Banského kapitanátu.

Jakub Nitsch 

(narodil sa 14. 4. 1808 v Strážach pod Tatrami, zomrel 23. 2. 1867), verejný činiteľ, právnik. Pochádzal z mäsiarskej rodiny, študoval v Kežmarku, absolvoval právnické štúdia, stal sa advokátom v Poprade. Po vydaní Októbrového diplomu sa pričinil  o obnovenie Provincie XVI spišských miest sa vlastnou samosprávou a súdnictvom, stal sa jej grófom. Pôsobil v Spišskej Novej Vsi od roku 1860.

Gyula Nosz

(narodil sa  30. 9. 1897, zomrel 16. 4. 1967 v Budapešti), novinár.

Viktor Olgyai 

(pôvodne Matirko, nar. 1. 11. 1870 v spišskej Novej Vsi, zomrel 19. 6. 1929 v Salzburgu v Rakúsku) – maliar a grafik. Pôsobil v rodnom meste a od roku 1906 bol profesorom grafických techník na výtvarnej akadémii v Budapešti.

Tobiáš Putsch

pedagóg a osvetový pracovník, ktorý od roku1891 až do roku 1909 pôsobil na gymnáziu a učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Propagátor včelárstva, organizátor Spišského spolku učiteľov. Zaoberal sa aj metodikou grafológie.

Alojz Richter 

(narodil sa 21. 1. 1782vl. menom Gottfried Henrich, zomrel 25. 8. 1854 v Jasove), cirkevný hodnostár, mecén. Člen premonštrátskeho rádu, učiteľ teológie, zástupca a riaditeľ konviktu, gymnázia a akadémie premonštrátov v Košiciach, externý člen dekanátu teologických fakúlt a kráľovský radca v Budapešti. Podporoval povznesenie vedomostnej úrovne premonštrátov a škôl, ktoré spravovali na východnom Slovensku, vedecký rozvoj, zakladanie knižníc, výstavbu kostolov a farností.

Ján Richter

(narodil sa 8. 2. 1872, zomrel 18. 5. 1934 v Komárne), pôvodom spišský Nemec, katolícky kňaz. Ukončil gymnázium v Spišskej Novej Vsi, absolvent teologického štúdia v biskupskom seminári v Spišskej Kapitule v roku 1894, kaplán v Zázrivej, Bobrovci, Liptovskom Mikuláši, Tvrdošíne a Spišskej Belej, od roku 1900 farár vo Veličnej, neskôr v Ipeľskom Sokolci. Na odpočinku žil v Komárne. Zástanca ideológie jednotného maďarského národa, bol proti násilnej maďarizácii, stúpenec pokojnej asimilácie prostredníctvom výchovy, organizátor kultúrneho a spoločenského života na Orave, člen správnych rád miestnych podnikov, poslanec uhorského snemu za Dolný Kubín. Po vzniku ČSR senátor Národného zhromaždenia (1925 - 1934).

Dr. Bartolomej Rosenstein 

(zomrel 23. 3. 1942), vrchný rabín židovskej náboženskej obce v Spišskej Novej Vsi od roku 1929.

Martin Roth

(narodil sa 3. 8. 1841 v Kežmarku, zomrel 25. 2. 1917), pedagóg, numizmatik, priekopník turistiky. Absolvoval gymnaziálne štúdia v Kežmarku, teologiu Budapešti. Pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ferenca Magyaryho v Uhorsku. Od roku 1870 učil latinčinu, ale hlavne nemeckú gramatiku a literatúru na evanjelickom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, neskôr v dôsledku pomaďarčovania zemepis a prírodopis. Staral sa o numizmatickú zbierku, ktorá bola založená  pri škole pre milovníkov a zberateľov mincí. Považujeme ho za priekopníka tatranskej turistiky a horolezectva, podieľal sa na sprístupňovaní roklín Slovenského raja. Bol organizátorom Uhorského karpatského spolku a spoluzakladateľom Podtatranského múzea v Poprade, spoluautorom dejín Spišského učiteľského spolku. Jeho meno nesie v nemeckej a maďarskej topografii štít vo Vysokých Tatrách a romantická roklina v Slovenskom raji, nadväzujúca na tiesňavu Veľký Sokol, ktorej prvý prechod uskutočnil 20. augusta 1898 spolu s Dr. N. Filarszkym a prof. M. Karolym.

Karol Juraj Rumy

(nar. 18. 11. 1780 v Spišskej Novej Vsi, zomrel 1847 v Ostrihome), pedagóg, prispievateľ do Štúrových Slovenských národných novín. Písal aj pod pseudonymom Dragutin.

Július Scholz

(narodil sa 1. 3. 1837 , zomrel 16. 9. 1913 v Budapešti), lesný inžinier. Absolvent evanjelického gymnázia v Spišskej Novej Vsi, vysokoškolský učiteľ.

Gottfried Schwarz 

(pseud. Gabriel de iuxte Hornad, Lorandus Samuelfy, narodil sa 19. 11. 1707, zomrel 23. 11. 1788 v Rintelne, SRN), magister filozofie, doktor teológie. Syn Samuela Schwarza, richtára v Spišskej Novej Vsi. Študoval v Levoči, v rokoch 1730 - 1734 bol v Levoči konrektorom a rektorom. Pre nepriaznivé pomery v protestantskom školstve odišiel do Nemecka, kde pôsobil v Osnabrücku a Rintelne. Naďalej však venoval pozornosť histórii a súčasnosti Uhorska.

ThDr. Mikuláš Stanislav

(nar. 3. 12. 1908 v Lip. Sv. Jáne, zomrel 17. 9. 1975 v Spišskej Novej Vsi), profesor biblických vied, spoluprekladateľ Svätého písma. Od roku 1951 farár v Spišskej Novej Vsi. Za jeho pôsobenia sa reštaurovali kostoly, pričom sa vo farskom kostole objavila zlatá polychrómia na klenbe.

Ladislav Széll

(narodil sa 25. 6. 1872, zomrel 19. 7. 1946 v Debrecíne), agrochemik, výskumný pracovník, pedagóg.

Karol Thern

pseudonym Réth N. Károly (narodil sa  13. 8. 1817, zomrel 13. 4. 1886 vo Viedni) - hudobný skladateľ, dirigent, klavirista, pedagóg.

Elias Ursinus

tiež Ursini  pôv. Bär, prímením Misnicius, (narodil sa okolo roku 1580 v Delitzschi, SRN, 25. 3. 1627 zomrel), evanjelický duchovný, cirkevný hodnostár, spisovateľ, humanistický vzdelanec. Absolvoval gymnázium v Halle a Freiburgu, teológiu a filozofiu na wittenberskej univerzite, v roku 1609 stal sa  evanjelickým farárom v Bánovciach nad Bebravou, krátko pôsobil ako správca česko-nemeckej školy v Prahe - Starom Měste, v roku 1616 prišiel za farára a rektora gymnázia do Levoče, v Spišskej Novej Vsi pôsobil v rokoch 1619 - 1627 ako farár a senior. Je autorom učebnice teológie, filozofickej rozpravy, príručky latinskej gramatiky Filipa Melanchtona (1619) s didaktickým plánom, ktoré napísal a upravil pre potreby levočskej školy. Rukopis jeho denníka sa stal súčasťou spišskonovoveskej kroniky. Písal príležitostné verše po latinsky a nemecky, jeho pohrebný chválospev na Stanislava Thurzu vyšiel v roku 1626 v Košiciach.

Jozef Vymazal 

(narodil sa  22. 5. 1927) MUDr., univerzitný profesor, český lekár, neurológ.

ThDr. Ladislav Zábojský

(nar. 31. 5. 1793 v Prešove, zomrel 11. 9. 1870 v Štiavniku), spišský biskup. V rokoch 1840 – 1850 bol farárom a kráľovským školským inšpektorom v Spišskej Novej Vsi. Bol mecénom študentom, zakladateľom dobročinných fundácií a žiackych internátov.

Spiš a Milan Rastislav Štefánik >> (dokument PDF)