Pamiatky
Mesto Spišská Nová Ves
je od roku 1992 mestskou pamiatkovou zónou s množstvom historicky cenných objektov, ako aj s najdlhším šošovkovitým námestím v Európe.
Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
je najcennejšou umelecko-historickou pamiatkou v meste. Kostol je s bohato zdobeným južným gotickým portálom s plastikami Majstra Pavla z Levoče a vzácnou bronzovou krstiteľnicou, ktorá pochádza z 2. polovice 13. storočia. Na mohutnej trojloďovej bazilike vyniká neogotická veža z konca 19. storočia (1893), ktorá je svojou výškou 87 metrov najvyššou kostolnou vežou na Slovensku.
Radnica
bola postavená v rokoch 1777 - 1779 v klasicistickom slohu uprostred námestia. V interiéri radnice je najvýznamnejším priestorom reprezentačná sieň umiestnená uprostred budovy a siahajúca cez 2 poschodia. V budove sídli primátor mesta a časť mestského úradu.
Provinčný dom
Budova Provinčného domu bola od stredoveku mestskou radnicou, a to až do roku 1777, kedy ju od mesta kúpila Provincia XVI spišských miest a zriadila v nej svoje administratívne sídlo. Najzaujímavejšou časťou budovy je predná fasáda, ktorej súčasťou je aj tzv. Levočská brána vedúca na Levočskú ulicu. V súčasnosti v budove Provinčného domu sídli Múzeum Spiša so svojimi expozíciami.
Reduta
je romantickou secesnou budovou postavenou v rokoch 1900-1905 so štyrmi nárožnými vežičkami. Strechu ukončuje labuť sediaca na lýre. Dnes je v budove Spišské divadlo, koncertná sieň, kaviareň, MKC a TV Reduta.
Galéria umelcov Spiša
má zaujímavý dvor s renesančnou loggiou, arkádami a zvyškami renesančných okien. V súčasnosti sa v nej prezentujú stále výstavy výtvarnej kultúry tunajších rodákov spolu s príležitostnými výstavami domácich i zahraničných umelcov.
Evanjelický kostol
bol postavený v rokoch 1790 - 1796, vysvätený v roku 1796. Kostol má pôdorys kríža a je postavený v klasicistickom slohu. Ide o tzv. tolerančný typ evanjelického kostola. Interiér je zdobený oltárnym obrazom Krista modliaceho sa na Olivovej hore z roku 1797 od dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera z Kodane a alabastrovým reliéfom znázorňujúcim rozhovor Krista so Samaritánkou pri studni. Na chóre kostola sa dodnes nachádza cenná knižnica niekdajšieho evanjelického gymnázia v Spišskej Novej Vsi.
Gréckokatolícky chrám Premenenia Pána
patrí k najmladším sakrálnym stavbám v Spišskej Novej Vsi. Začal sa stavať v roku 1991, veriacim tu sídliacej gréckokatolíckej farnosti slúži od roku 1997. Architektonicky je postavený tak, aby symbolicky zvýraznil niektoré tradičné byzantské prvky, hoci navonok pôsobí moderne. Veľmi pozoruhodná je sakrálna výzdoba interiéru. Typické pre byzantské chrámy je predelenie lode a svätyne obrazovou stenou, tzv. ikonostásom - ide o Sväté písmo v obrazoch, resp. na prekrásnych ikonách. V chráme sa nachádza ikonostás trojstupňový - tvoria ho 3 rady ikon, ktoré napísali ukrajinskí majstri z Ľvova tradičnou technikou podľa prepísaných kánonov. Je to tiež jediný chrám na Slovensku, ktorého sakrálnu výzdobu tvorí aj novodobá impozantná mozaika podľa školy otca Marka Rupnika z Centro Aletti v Ríme, ktorého diela možno obdivovať v Lurdoch, Fatime či Vatikáne. Autorom spišskonovoveskej mozaiky z prírodných materiálov, ktorá sa nachádza v oltárnej časti a na chóre, je otec Kamil Dráb. Posvätili ju v roku 2009.
Socha Immaculaty
stojí pred farským kostolom, bola postavená v roku 1724. Je to najstaršia socha spomedzi sôch, ktoré boli postavené v ďalších 13 spišských mestách. Vyhotovil ju levočský kamenár Fridrich Horn.
Slovenský kostol - Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie
sa nachádza neďaleko námestia v radovej zástavbe Levočskej ulice. Bol pôvodne len kaplnkou pri mestskom špitáli, pravdepodobne zo 14. storočia. V roku 1724 bol pri kaplnke zriadený vikariát. Kaplnka bola rozšírená prístavbou chrámovej lode podľa plánov Jána Rossnera v rokoch 1727 - 1730. V roku 1753 sa v prestavbe pokračovalo vytvorením barokovej klenby a v rokoch 1869 - 1873 bola pribudovaná bočná kaplnka. Zariadenie je barokové, hlavný oltár je z rokov 1751 - 1752, ale oltárny obraz je z roku 1856. Pôvodné bočné barokové oltáre sa nezachovali. Dnešné sú z rokov 1884 - 1886 a vyhotovil ich spišskonovoveský rezbár Július Fuhrmann. Staršie maľby barokovej kazateľnice z roku 1756 boli nahradené reliéfmi, ktoré podobne ako viaceré drobné kusy zariadenia kostola pochádzajú z dielne spišskonovoveského rezbára Františka Repcsika zo začiatku 20. storočia. Kostol slúžil hlavne slovenskému obyvateľstvu.
Kostol Božieho milosrdenstva
sa nachádza na sídlisku Západ 1. Jeho základy boli položené na jeseň v roku 1996. Jeho slávnostná konsekrácia sa konala v roku 2009. Výrazným architektonickým prvkom kostola sú dve 38-metrové monolitické veže, ktoré sú ukončené jednoramennými krížmi. V priestore medzi vežami je umiestnená jedna z dominánt interiéru - zelený jednoramenný kríž zo skladaného skla a nerezu, ktorý je podľa autorov výškou 5,6 metrov a rozpätím 3,6 metrov najväčším skleneným krížom na svete umiestneným v kostole. Pod ním sa nachádza Bohostánok zo zlatého ónyxu a mosadze. Na stene vľavo sa nachádza obraz Milosrdného Ježiša v životnej veľkosti. Dominantný je aj zelený oltár zo skladaného skla a nerezu. Architektúrou, technológiou a vybavením patrí kostol medzi moderné a účelové stavby sakrálnej architektúry na Slovensku. V kostole je prístupná verejnosti po omšiach výstava darov, ktoré dostal pápež Ján Pavol II. na svojich apoštolských cestách a časť z nich daroval Spoločnosti katolíckeho apoštolátu pri Rímskokatolíckej farnosti Smižany - duchovným otcom Pallotínom, ktorí spravujú tento kostol. Kostol je pútnickým miestom, pri konsekrácii bol vyhlásený za diecéznu Svätyňu Božieho Milosrdenstva.
Učiteľský ústav
bol postavený v rokoch 1873 - 1874 pôvodne ako pseudoklasicistická budova. Učiteľský ústav tu sídlil vyše 80 rokov. Dnes je sídlom Gymnázia na Školskej ulici.
Dom s pamätnou tabuľou,
v ktorom od roku 1919 až do svojej smrti v roku 1928 žila Albertína Štefániková, rod. Jurenková, matka generála Milana Rastislava Štefánika, sa nachádza na Letnej ulici č. 64.
