dnes je 23.10.2014, meniny má Alojzia
 
   Spišská Nová VesO meste > História mesta v kocke

História mesta v kocke

Existujúca literatúra uvádza, že človek žil v tunajšej oblasti už pred 100 000 rokmi. Nálezy na rozličných miestach Spiša dostatočne dokazujú, že toto územie bolo obývané pračlovekom, ktorého stopy nájdeme v bližšom aj vzdialenejšom okolí mesta, napr. na Harichovskom vrchu (Blaumonte), na Hradisku pri Smižanoch, Čingove, na Okruhlovci (Zamčisko) v údolí potoka Brusník a inde.

Na Hradisku pri Čingove sa našli rôzne predmety pri archeologických vykopávkach, ktoré dokazujú prítomnosť človeka mladšej doby kamennej (5 000 p. n. l.). Je tu aj hrob (asi 1 500 p. n. l.), ktorý je rozdelený na 2 časti. V jednej leží kostra a v druhej časti je ohnisko, ktoré bolo v istých časových intervaloch šesťkrát zapálené. Pravdepodobne sa už vtedy pripisovala ohňu očistná funkcia.

Najstarší Slovania mali v predveľkomoravskej aj veľkomoravskej etape na Čingove vybudovaný sídelný útvar, ktorý obývali už v 8. a 9. storočí. Našli sa tu rôzne predmety ako hradištná keramika, lemeš, ovčiarske nožnice, klčovnice a srpy, ktoré sú datované do strednej doby hradištnej.

Teritórium dnešného mesta Spišská Nová Ves a jeho blízkeho okolia bolo významným centrom už v čase Veľkomoravskej ríše.

Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia nemáme o osudoch Spiša žiadne správy.

Pred tatárskymi vpádmi v rokoch 1241 až 1242 sa na území mesta rozkladalo niekoľko obcí: Brusník (v údolí potoka Brusník), Stojan (na západnom svahu vrchu Kudlovec), Šág (pravdepodobne na mieste dnešnej „Šestnástky“) a Kozma (na južnom svahu Blaumontu). Podľa niektorých prameňov tu boli ešte ďalšie dva: Paríž (Hnilec) a Swanis. Po odchode Tatárov založili zachránení obyvatelia novú obec „Nová Ves“.

Kráľ Belo IV. nechal po tatárskych vpádoch priviesť na vyplienené územie nových osadníkov, rodiny z Čiech, ale hlavne zo Saska, kde more zaplavilo veľký kus zeme. Prisťahovaní osadníci utvorili na Spiši „Saskú kolóniu“ a dostali v rokoch 1243 a 1271 mnohé privilégia (nemuseli platiť dane, mýto pri prechode mestskými bránami, a pod.). Nová Ves bola premenovaná po nemecky na „Neudorf“, latinsky „Nova Villa“ a neskoršie ju Maďari pomenovali „Igló“. Niekde sa uvádzajú aj názvy „Newendarff“, „Iglovo“ alebo „Iglow“.

Listina ostrihomského arcibiskupa Filipa zo dňa 29. novembra 1268 je prvou písomnou zmienkou o Spišskej Novej Vsi pod názvom „Villa Nova“. Je však isté, že rok 1268 nie je rokom založenia mesta, pretože v listine sa spomína, že Spišská Nová Ves ako osídlená obec už jestvovala, a že mala v tomto roku už aj faru a kostol. Nevieme však, kedy presne, ani kým bola založená, ani kedy sa stala mestom, či bola hneď od počiatku založená ako mestská osada alebo až dodatočne povýšená na mesto. Vznikla splynutím starej slovenskej obce „Iglov“ a novšej nemeckej obce „Nová Ves“.

Prvou a najstaršou školou v meste bola farsko-mestská latinská škola zriadená v prvej polovici 14. storočia. Prvými učiteľmi boli kňazi, napr. Ján Gaal. Najstaršími známymi učiteľmi boli Šimon Jakub Saruch (1363 – 1365) a Šalamún Konrád Gaal. Základom školskej výučby bolo čitanie, písanie, počtovanie a spev. Vyšším stupňom bolo 7 slobodných umení: gramatika, dialektika - logika, rétorika, aritmetika, geometria, hudba a astronómia. Učitelia si pomôcky pre vyučovanie pripravovali sami. Neskôr sa zaviedli učebnice, ktoré sa v tom čase používali v celej Európe.

Z roku 1357 pochádza prvá písomná zmienka o známom zvonolejárovi majstrovi Konrádovi Gaalovi, ktorý v Spišskej Novej Vsi založil najznámejšiu gotickú zvonolejáreň na Slovensku. Posledným zvonolejárom nielen v gaalovskej zvonolejárni, ale aj v Spišskej Novej Vsi vôbec bol Ján Wagner, ktorý tu pôsobil do roku 1516. Potom pracovali v meste už len delolejári.

6. decembra 1380 získalo mesto od kráľa Ľudovíta I. právo konať týždenné trhy, každý týždeň v sobotu. Išlo o privilégium čisto hospodárskeho významu, čo bola pre mesto životná otázka, pretože v tom období sa mohlo obchodovať len na trhu.

Mesto vybudovalo v súvislosti s privilégiom konať trhy na konci 14. storočia hradné opevnenie. To bolo murované o šírke 120 a 220 cm, priekopa bola 6 metrov široká a 2 metre hlboká. Súčasťou boli aj 4 brány: levočská, rožňavská, vyšná a nižná (nazývaná aj mlynská).

Erb mesta je známy už od začiatku 15. storočia.

30. júla 1408 vydal kráľ Žigmund privilégnu listinu, ktorou mestu povoľuje konať jeden výročný trh, vždy 15. augusta. Toto privilégium si mesto od neho nechalo opäť potvrdiť listinou z dňa 28. septembra 1412. Takéto výročné trhy spravidla trvali niekoľko týždňov a prichádzali naň obchodníci zďaleka (Poľsko, Rumunsko, Rusko) so širokým sortimentom. Možno v nich vidieť predchodcu obnovenej tradície novodobých spišských trhov.

V roku 1412, 8. novembra v Záhrebe, bola podpísaná listina, ktorou si kráľ Žigmund požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na vojnu proti Benátkam. V tom čase platil všeobecný zákaz brať úroky z pôžičky, preto dal Žigmund do zálohu poľskému kráľovi 13 spišských miest, medzi nimi aj Spišskú Novú Ves. Mesto ostalo v poľskej zálohe od 12. januára 1413 dlhých 360 rokov, až do roku 1772.

6. decembra 1435 obnovil a potvrdil kráľ Žigmund staré privilégiá a udelil Spišskej Novej Vsi právo konať 3 výročné trhy: jeden na jar, druhý 15. augusta a tretí 11. novembra. Trhy v Spišskej Novej Vsi sa stali široko - ďaleko známe a vyhľadávané.

V rokoch 1518 - 1523 bol postavený nižný mlyn mesta.

V roku 1608 dostala baroková veža nové hodiny.

V roku 1632 Ferdinand II. Udelil Spišskej Novej Vsi právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom, čo bolo veľkým vyznamenaním pre mesto. Dovtedy ich mohla pečatiť len zeleným alebo čiernym.

V roku 1675 vznikla v meste papiereň a pracovala do konca 19. storočia. (1869).

Koncom decembra 1683 obsadilo Spišskú Novú Ves cisárske vojsko, ktoré čakalo na útok Thokolyho armády. Od roku 1672 do roku 1684 malé družiny povstaleckých Thokolyho vojsk dvanásťkrát vydrancovali mesto.

V 18. storočí sa Spišská Nová Ves začína pretvárať na mesto s modernou ekonomikou.

V rokoch 1709 až 1712 zúril po krutých bojoch povstania Františka Rákoczyho v meste najzhubnejší mor, ktorému padlo za obeť viac ako 2 000 ľudí a vymreli celé rodiny.

V polovici 18. storočia mala Spišská Nová Ves 487 domov, väčšinou drevených.

5. novembra 1772 bolo mesto Spišská Nová Ves pri veľkej slávnosti vrátené uhorskému kráľovi. Bola to Mária Terézia, ktorá dňa 5. augusta 1772 pri delení Poľska v Petrohrade získala Halič s troma miliónmi obyvateľov a spišské zálohované mestá.

V roku 1774 vznikla Provincia trinástich spišských miest, ku ktorým v roku 1778 Mária Terézia pripojila ešte tri mestá. Od roku 1778 do roku 1876 bola Spišská Nová Ves sídlom správy Provincie šestnástich spišských miest.

V roku 1777 bolo v meste 6470 obyvateľov.

Začiatkom 19. storočia sa usadilo v meste niekoľko obchodníkov, ktorí pôsobili len v meste.

V roku 1812 vznikla prvá riadna manufaktúra, konkrétne na kameninový riad (1869).

Najstarším finančným ústavom v meste bola Sporiteľňa XVI spišských miest, založená v roku 1846.

2. februára 1849 došlo k vojenskému stretu cisárskych oddielov a maďarského povstaleckého vojska, pričom vyhorela veľká časť mesta aj s pôvodnou kostolnou vežou rímskokatolíckeho farského kostola. Škody boli veľké a na ich zmiernenie poukázala maďarská vláda mestu náhradu vo výške 7 500 zlatých.

Veľký prelom v dejinách bolo postavenie železničnej trate Košice - Bohumín v rokoch 1869 až 1871.

Sad mládeže vznikol vďaka Spišskonovoveskému okrášľujúcemu spolku, ktorý vznikol v roku 1871.

V roku 1873 vznikol Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý sa okrem vlastnej činnosti zaslúžil aj o šírenie kultúry medzi  najširšími vrstvami, hlavne v oblasti ľudovej hudby a ochotníckeho divadla.

Prvá kníhtlačiareň v meste vznikla v roku 1874.

O rozvoj športu v meste sa starali spolky: korčuliarsky (1877), biliardový, strelecký (1868) a tenisový (1901).

Škrobáreň vznikla v roku 1881.

O sprístupnenie Slovenského raja sa mimoriadne zaslúžil Spišskonovoveský odbor Uhorského karpatského spolku, ktorý vznikol v roku 1882.

V rokoch 1886 až 1887 sa začala renovovať veža rímskokatolíckeho farského kostola. Bolo to za Štefana Koštialika, nového farára v Spišskej Novej Vsi, a to v duchu gotiky. Koštialik dal na renováciu 3 000 zlatých z vlastných prostriedkov. Úprava stála celkovo okolo 25 000 zlatých. V roku 1890 sa opravila strecha. V rokoch 1892 až 1893 bola postavená nová neogotická veža, 87 metrov vysoká, podľa plánov profesora Imricha Steindla. Novogotická veža tvorí zo všetkých strán najvýznamnejšiu a najcharakteristickejšiu časť siluety mesta. Je najvyššou vežou na Slovensku. Zvláštnosťou je, že okrem hodín nad balkónom má z neznámych príčin ešte jedny vežové hodiny v spodnej časti veže.

V roku 1894 si mesto vybudovalo mestskú elektráreň, čím sa podstatne zlepšili životné podmienky obyvateľstva a nastala modernizácia priemyselnej výroby.

Mesto bolo osvetlené v roku 1894.

V roku 1914 získalo svoj štatút kino a od roku 1922 pôsobilo v meste Spišská Nová Ves ako stále kino.

V roku 1922 vznikol Spišský učiteľský spevácky zbor, ktorý pôsobí dodnes.

júni 1929 sa v Spišskej Novej Vsi konala Prvá podtatranská výstava. Zhromaždilo sa na nej toľko exponátov, že boli umiestnené až v 12-tich budovách. Svedčilo to o rozširujúcich sa komerčných akciách v meste, čo veľmi prispelo k podnikaniu a ďalšiemu zveľaďovaniu mesta.

24. marca 1939 bombardovali Maďari tunajšie letisko, pričom prišlo o život 5 vojakov a 6 nič netušiacich civilov. Spišská Nová Ves tak bola prvým mestom v strednej Európe, ktoré hmatateľne pocítilo politickú krízu vedúcu k II. svetovej vojne a ktoré bolo bombardované ešte pred vypuknutím vojny.

27. januára 1945 skončili hrôzy II. svetovej vojny, keď po niekoľkodňovej delostreleckej prestrelke obsadila Spišskú Novú Ves sovietska armáda a vyhnala nemecké jednotky.

V roku 1960 bola Spišská Nová Ves určená za sídlo okresu utvoreného zlúčením doterajších troch okresov  Spišská Nová Ves, Levoča, Gelnica.

V roku 2007 si pripomíname 100. výročie dokončenia Reduty.

V roku 2008 si pripomíname 740. výročie 1. písomnej zmienky o Spišskej Novej Vsi.

VÝSTAVBA

Levočská brána, tzv. provinčný dom, je pôvodná budova spišskonovoveskej radnice, ktorá bola postavená asi v 15. storočí. V roku 1777 ju od mesta kúpila Správa provincie XVI spišských miest za 9 000 zlatých a premenila ju na provinčný dom až do roku 1876. Od roku 1954 v nej sídli Vlastivedné múzeum.

Názov časti mesta nachádzajúcej sa za ohybom Hornádu, zvanej „Šestnástka“ pochádza jednak od toho, že toto územie patrilo Rade šestnástich, jednak podľa 16 tam sa nachádzajúcich domov.

V roku 1674 si evanjelici postavili drevený kostol na dvore bývalej strednej priemyselnej školy geologicko-baníckej. Tento im slúžil takmer 100 rokov. Po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. si postavili v rokoch 1790 až 1796 dnešný murovaný evanjelický kostol na námestí vedľa radnice podľa plánu Fr. Bartela. Kostol má pôdorys kríža a je postavený v klasicistickom štýle.

Dnešná budova Radnice bola postavená v rokoch 1777 až 1779 a predtým tu stál obchodný dom, ktorý sa spomína už v roku 1515. Prízemné miestnosti radnice pôvodne slúžili ako obchody so železom.

Oproti gymnáziu na Školskej ulici kedysi stála mohutná budova Židovskej synagógy, ktorú postavili podľa plánov Jozefa Feigenbauma v rokoch 1898 až 1899. Po II. svetovej vojne ju rozobrali a postavilo sa na jej mieste letné kino.

Reduta je romantická budova so 4 nárožnými vežičkami. Jej strechu ukončuje labuť sediaca na lýre, ktorá naznačuje, že v tej časti sa nachádza mestské divadlo. Budova bola postavená podľa plánov architekta K. Gerstera v rokoch 1900 – 1905. V minulosti slúžila ako mestský hotel, kaviareň a divadlo.

Na námestí v dome č. 64 kedysi žila a v roku 1928 zomrela matka generála Milana Rastislava Štefánika, Albertína Štefániková, ako aj jeho brat Dr. Ladislav Štefánik.

Hotel Metropol bol postavený v roku 1969.

V roku 1989 bola sprístupnená ZOO, ktorá je najmladšou, najmenšou a najkrajšou ZOO na Slovensku a jej špecialitou je aj rehabilitačné stredisko pre handicapované zvieratá.

Pre Spišskú Novú Ves je charakteristické šošovkovité (vretenovité) námestie, ktoré je najdlhšie na Slovensku.

BANÍCTVO

Od stredoveku bolo jedným z najrozšírenejších odvetví výroby, resp. takmer priemyslu v Spišskej Novej Vsi baníctvo. Banské práce sa dlho vykonávali veľmi jednoducho - pomocou klinu, kladiva a lopaty. Banský stav bol veľmi významný a v meste bolo známe príslovie, že banské právo je pevné, a ani kráľ, ani zemepán, ani gróf nezmôžu nič proti nemu.

V roku 1779 pribudlo k už existujúcim 16 baniam na meď aj 24 nových baní na meď a železo. Všetky boli v chotári mesta.

Od roku 1868 začína baníctvo upadať.